Na ploché diely pošlite .dxf – štandardný formát pre 2D rezanie. Pre 3D diely a spoje je najlepší .step. Prijímame aj .dwg, .ai, .f3d, .3mf, .stl – a ak máte len náčrt alebo fotku, aj to stačí: CAD súbory pripravené na výrobu vytvoríme v rámci zákazky.

Tri pravidlá, ktoré predídu 90 % problémov so súbormi:

• Exportujte v milimetroch, v mierke 1 : 1.
• Skontrolujte, či je každý tvar uzavretá kontúra – bez medzier a bez duplicitných čiar. Stroj reže po vektorových dráhach a z prerušenej kontúry sa dráha nástroja vytvoriť nedá.
• Pred exportom preveďte text na krivky, inak sa u nás písmo nahradí iným.

Diely posielajte ako samostatné tvary, nie už rozložené na doske – náš softvér na nesting ich na materiál rozloží tesnejšie než ručné rozmiestnenie, a to priamo znižuje vaše náklady na materiál. Ak pri viditeľnom diele záleží na smere vlákien, stačí ho vyznačiť.

Fréza je okrúhla, spravidla s priemerom 4–8 mm. Má to jeden dôležitý dôsledok: vnútorný roh nikdy nemôže byť dokonale ostrý. Fréza s priemerom 6 mm zanechá v každom vnútornom rohu polomer 3 mm. Vonkajšie rohy vychádzajú ostré – tam problém nie je.

Pri väčšine dielov je malý vnútorný polomer neviditeľný a nepodstatný. Problémom sa stáva v jednom konkrétnom prípade: pri spojoch. Ak sa má hranatý čap zasunúť do hranatej drážky, zaoblené rohy drážky ho zablokujú – čap dosadne na polomery a nikdy nezapadne úplne.

Riešením je dogbone: malé kruhové prefrézovanie v každom vnútornom rohu drážky. Fréza zájde kúsok za roh a uvoľní miesto pre ostrý roh protikusu. Variant zvaný T-bone robí prefrézovanie pozdĺž jednej hrany – hodí sa tam, kde by viditeľný dogbone vyzeral zle.

Dogbone nemusíte kresliť sami. Stačí nám povedať, ktoré drážky sú spoje, a prefrézovania doplníme tam, kde sú potrebné. Ak ich predsa modelujete sami (robí to veľa dizajnérov parametrického nábytku), polomer prefrézovania prispôsobte nástroju – väčšinu spojov frézujeme frézou s priemerom 6 mm.

Čerstvo vyfrézovaná hrana preglejky alebo MDF je čistá a pravouhlá – na dotyk naozaj ostrá. Pri konštrukčných a skrytých dieloch je to presne to, čo chcete: maximálna plocha na lepenie, presné uloženie.

Pri dieloch, ktorých sa ľudia dotýkajú – stolové dosky, čelá políc, detský nábytok, úchytky, podnosy – budete hranu spravidla chcieť zlomiť. Ide o doplnkovú operáciu a profil si môžete vybrať:

• Malé zrazenie hrany (napr. 1–2 mm pod 45°) – nenápadné, moderné, len odstráni ostrosť.
• Zaoblenie R3 – najobľúbenejšia voľba: mäkký polomer príjemný do ruky, vďaka ktorému je hrana pri používaní aj oveľa odolnejšia proti vyštrbeniu.
• Väčšie polomery (od R6) alebo vlastné profily – pre mäkší dojem, aký má hotový nábytok.

Uveďte, ktoré hrany sa majú zlomiť (často len vonkajšia kontúra na hornej strane) – zlomenie všetkých hrán vrátane drážok spojov by pokazilo uloženia. Ak si nie ste istí, opíšte, ako sa diel používa, a profil navrhneme.

Preglejka je vrstvený materiál a lícna dyha sa môže pozdĺž rezu mierne vytrhávať – drobné úlomky hlboké zlomok milimetra. Koľko je toho prijateľné, závisí úplne od toho, na čo diel slúži, preto ponúkame tri úrovne:

Správna voľba úrovne je dôležitá pre váš rozpočet: platiť za brúsené hrany dielov, ktoré skončia vnútri korpusu skrinky, je vyhadzovanie peňazí, a štandardný rez na hrane stolovej dosky lakovanej bezfarebným lakom sklame. Povedzte nám, ktoré diely sú viditeľné, a úrovne v jednom projekte skombinujeme.

„18 mm“ brezová preglejka má v skutočnosti podľa značky a šarže hrúbku približne 17,5–18,2 mm. Pri väčšine dielov je to jedno. Pri spojoch s presahom a zasúvacích zostavách je to rozhodujúce – drážka nakreslená presne na 18 mm môže byť nakoniec voľná alebo taká tesná, že diel nepôjde zasunúť.

Jednoduché riešenie: označte, ktoré drážky musia sedieť na materiál, a pred frézovaním ich upravíme na nameranú hrúbku konkrétnej dosky. Orientačne: drážka rovná skutočnej hrúbke dáva tesné uloženie (na doklepnutie); pre posuvné uloženie pridajte 0,1–0,3 mm (a nezabudnite, že aj krycí alebo bezfarebný lak pridáva hrúbku).

Materiál je pri CNC zákazke často najväčšou položkou a kupuje sa po celých doskách. Keď poznáte štandardné formáty, navrhnete diely, ktoré sa dajú na dosku úsporne rozložiť:

1250 × 2500 mm (najbežnejší), 1525 × 3050 mm, 1525 × 1525 mm

2800 × 2070 mm, aj 2440 × 1220 mm a 1220 × 3050 mm

2800 × 2070 mm

2500 × 1250 mm

4200 × 1300 mm

Tri praktické závery:

Desať rovnakých dielov sa na dosku rozloží oveľa lepšie než jeden, takže ak robíte prototyp niečoho, čo budete neskôr vyrábať v sérii, pýtajte si obe ceny naraz.